Asi by nebolo správne, keby som si dnes povedal, že už zajtra zarobím svoj prvý milión, lebo ak by sa to nepodarilo, spôsobilo by mi to iba sklamanie a následnú demotiváciu. Treba si poukladať po svojom živote určité míľniky, ktoré by nás mali usmerňovať a držať nás na správnej ceste. Napríklad k tomu nášmu „prvému miliónu".
Samozrejme netreba zabúdať na notoricky známe klišé našich babičiek ktoré hovoria, že bez práce nie sú koláče. Netreba zabúdať ani na to, že prekážky sú na to aby sme ich zdolávali a nie na to aby sme sa na ne vyhovárali.
Dnes sa mi stala taká zvláštna vec, o ktorej som si myslel, že ak by sa mohla stať, tak to nanajvýš až o pár rokov neskôr. Som človek ktorý rád premýšľa a diskutuje na rozličné témy a často krát trvám na svojom, aj keď mi je zrejmé, že pravdu nemám. Vždy keď niekoho presvedčím o svojej pravde, alebo keď niekomu pootvorím oči, dodá mi to neskutočnú energiu a pocit šťastia.
Dnešný deň nebol pre mňa ničím iný ako ostatné. Nedeľa ako každá iná. Niežeby som mal náladu s niekým si písať, ale už len zo zvyku som sa prihlásil na jednu veľmi populárnu sociálnu sieť, ktorá dnes hýbe svetom. Ako som tak listoval medzi novinkami som si všimol príspevok jedného kamaráta, a v ňom môj citát.
Nie je to žiadna veľká vec. Väčšine ľudí sa to stáva pomerne často, ale ten pocit šťastia, že moje slová neprúdia vzduchom bez odozvy, je neopísateľná.
Ako moja babka hovorieva: kto si tie malé úspechy necení, veľké si nezaslúži.